CHISTES en Kaqchikel

CHISTES Q’OLOM (CHISTES) 1 Maríy chuqa’ ma Tru’ Mari’y chuqa’ ma Tru’ ye k’o pa kachoch, kin latz’ rub’anön. Jun q’ij m

Views 269 Downloads 1 File size 257KB

Report DMCA / Copyright

DOWNLOAD FILE

Recommend stories

Citation preview

CHISTES Q’OLOM (CHISTES)

1 Maríy chuqa’ ma Tru’ Mari’y chuqa’ ma Tru’ ye k’o pa kachoch, kin latz’ rub’anön. Jun q’ij ma Tru’ xuloq’ jun äq. Mariy xpe royowal roma ma jun ta nikiya’ wa. Ma Tru’ xub’ij chara, chuxe’ le ch’at; Maríy xub’ij chara: ¿ri itzel uxla’? Ma Tru’ nk’uluj chara. María y don Pedro: María y don Pedro vivían en una casa muy pequeña. Un día, don Pedro compró un cerdo. María se enojó porque no había lugar para el cerdo y le pregunta a don Pedro, dónde lo pondría. Don Pedro le dijo que debajo de la cama, María le dijo: ¿y el mal olor? Don Pedro le dijo: Ya se irá acostumbrando. 2 Amama’ Xapon jun ache chojay, xub’ij: ¿k’o ri amama’? Ma jun ta. ¿Akuchi’ k’o wa ri amama’ k’a? Tajin nb’anala’ pan awän. Tú Abuelo: Llegó un señor a la casa y preguntó a un niño: ¿está tú abuelo? El niño le dijo que esta en la milpa, porque pensó que el señor se estaba refiriendo al gallo. 3 La Hormiga y El Elefante Ri Sanïk Chuqa’ Ri Tïx Jun b’ey e k’o jun molaj taq sanïk, yetajin nkib’än jun kinimaq’ij, roma xtz’aqät rujuna’ jun kachib’il, k’a ri’ xq’ax el ke taq ri’ jun tïx, man xerutzu’ ta ri taq sanïk xpa’e’ kan pa kiwi’. E k’iy taq sanïk xerukamisaj kan, ri nik’aj chïk kachib’il xkichäp oq’ej, k’a te’ xpe jun xutz’ët chi k’o jun ti sanïk jotöl chi ruqul ri tïx, k’a ri’ yesik’in nkib’ij chi re: ¡tapitz’a’ chi ruqul!, ¡tapitz’a’ chi ruqul takimisaj.¡takamisa La Hormiga y El Elefante En cierta ocasión había un grupo de hormigas, estaban celebrando el cumpleaños de un compañero, de repente un elefante venía caminando y sin darse cuenta se paró sobre un grupito de hormigas. Mató a muchas hormigas, quienes se salvaron se pusieron a llorar; de de repente uno de ellos vio que otra hormiguita estaba caminando en el pescuezo del elefante; entonces las hormiguitas sobrevivientes le dijeron: ¡ahórcalo!, ¡ahórcalo!, ¡mátalo!

4 Ri A Xwan Te’ej: - Rït a Xwan, wakami xa xe’ ichaj k’o. Xwan: - matyox nute’, wakami rïn man ninwajo’ ta ri ichaj. Te’ej: - ¿Achike roma? Xwan: - nub’ij jun wachib’il chwe: we rït natij ichaj xa räx ab’onil nab’än pe. Juan Madre: - Le dice a Juan: hoy sol hay hierbas. Juan: - Gracias madre, hoy no quiero hierbas. Madre: - ¿Por qué motivo? Juan: - un compañero me dijo: si comes hierbas, tu rostro se pondrá verde. 5 Ri Ka’i’ Alab’oni’ E k’o ka’i’ maya’ alab’oni’ xeb’e’ pa k’astanen pa Armita, töq xe’apon pa Armita xkitz’ët apo ka’i’ kaxlan ixtani’, ri jun ala’ xub’ij chi re ri jun chïk: - Wakami man kach’o ta pe chwe pa qach’ab’äl, xa xe pa kaxlan tzij katch’o pe; richin ke ri’ ri q’opoji’ man nkinab’ej ta pe chi röj öj maya’ winaqi’. - Ütz k’a - xcha’ ri jun chïk ala’. Xapon ri jun ch’ich’, xejote’ el ri ixtani’ chuqa’ ri ka’i’ alab’oni’, xpe ri jun ala’ xupalib’ej raqän rachib’il, ri jun chïk xub’ij: - ¡Vos kwent con mi waqän! Los Dos Muchachos Habían dos muchachos indígenas se fueron de paseo a la ciudad capital; cuando llegaron a la capital vieron a dos muchachas ladinas; uno de los muchachos le dijo al otro: .- Ahora no hables en nuestro idioma, solamente en castellano, para que las muchachas ladinas no se den cuenta que somos indígenas. - Está bien dijo el otro muchacho. Paró un bus, las muchachas ladinas lo abordaron y también los dos muchachos indígenas; un muchacho le machucó el pie a su compañero; el otro dijo: - ¡Vos cuent con mi waqän!