CURSO DE GUARANÍ MOD. III GUARANÍ Ñe 'êjoajuteî (Oraciones Simples) Ñe’êjoajutêi (Oraciones simples): ha’e umi oguerekó
Views 171 Downloads 11 File size 452KB
CURSO DE GUARANÍ MOD. III
GUARANÍ Ñe 'êjoajuteî (Oraciones Simples) Ñe’êjoajutêi (Oraciones simples): ha’e umi oguerekóva peteî ñe’êtéva mosusûmbyre. Ñe'êjoajuteî (Oraciones Simples Enunciativa o Aseverativa) Ha’e pe he’íva peteî mba’e omonei térã ombotovehápe .Es aquella en la cual se afirma o niega alguna cuestión .Techapyrã: Puede ser: Afirmativa (Moneîva): Peru oguata pya.e Negativa (Mbotovéva): Peru ndoguatapyaéi. Ñe'êjoajuteî porandúva (Oración Simples interrogativa) Ha’e pe oñeporanduhápe peteî mba’e térã peteî mba’ére .Guaraníme ñaporandúvo jaipurúva’erã ñe’êpehêtai” ‘’pa” ha ‘’piko’’. Es aquella en la cual se manifiesta una pregunta o cuestionamiento. Techapyrã: Rejútapa Ohótapiko hógape Ñe'êjoajuteî apoukapỳva (Oración Simples imperativa) Ha’e upe ojeporúva ojejerure,oñembotove térã oñeñe’ê pohỳi haĝua.Es aquella que expresa mandato,orden ruego,prohibición,etc.Techapyrã.
Eju ápe Ejúke ápe Ejumi ápe Ejumina ápe. Ejumikena ápe Tereho. Anive repurahéi.
Ñe´e'êjoajuteî potapỳva (Oración Simple Desiderativa) Ha'e pe oipotáva ojehu térã nahániri peteî mba'e .Expresa la intención o el deseo de que se verifique o no un hecho Techapyrã: Ahase nde rógape Kame.
INSTRUCTORA DRA.GUDELIA MARTÍNEZ SALINAS
AÑO: 2020
Ounga´u che ru ko ka´rúpe. Ñe’êjoajuteî mo’ãva (Oración Simple dubitativa) Ha’e pe ndajaikuaaiporãirö jaipotápa ojehu peteî mba’e térã nahániri.Es aquella que en la cual expresamos una duda .Techapyrã Nde sy oune ko’êrõ. Ikatúko oúmba'e ko'êrõ.
Ñe’êjoajuteî momorãva (Oración Simple Exclamativa) Ha’e pe jaipurúva ñamomorã ha jahecharamóvo peteî mba’e Es aquella que la cual se expresa admiración. . Techapyrã: Iporãitépa pe nde ao
INSTRUCTORA DRA.GUDELIA MARTÍNEZ SALINAS
AÑO: 2020
TEMBIAPORĀ NDE RÓGAPE GUARÄ-EJERCICIOS PARA LACASA
Amoñe’ê: Mauricio héra peteî mita ahayhu añetéva
LEO Mauricio se llama un niño a quien amo verdaderamente
Ko mitã porãite oguereko peteî ary. Ha’e hesa guasu, ityvyta karapã asy ha itî michimi, hova apu’a
Este hermoso niño tiene un año tiene los ojos grandes, las cejas arqueadas es de nariz pequeña Su cara redonda y sus cabellos negros Su mamá y su papá siempre le cuidan.
ha iñakãrangue hû.opa ára isy ha itúva oñangareko hese. El hermano mayor de Mauricio es Mauricio ryke’y héra Sebastian. Ha’e oguereko porundy ary ha akointe
Sebastian Él tiene nueve años y siempre cuida de su hermanito. Ellos
Oñangarekóva ityvỳrare.ha’ekuéra. Oñembosaráiva oñondiveha avei ambue ipehênguekuéra ndive. Opavave ovy’a ohechavo Mauricio Opukavy, hãi morotî ha hembe pytã asy. Ijarỳi ohupise Mauricio-pe.ha’e ndojupisevéima. Ha’e oguataséma ha’eño, ndokyhyjéi. Isy katu okyhyjeiterei ho’a ramo guarã ha manterei ñahendu he’íramo: Epyta ne mitã. Hake, re’áne! ani reguata pya’eterei. Re’ase mba’e piko?
juegan juntos y tambien con sus familiares Todos se alegran al ver la sonrisa de Mauricio, sus dientes
blancos y sus labios rojos. Su abuela quiere alzarlo. Él ya no quiere subir Él ya quiere caminar, no siente miedo. Sin embargo, su mamá teme que se caiga a cada momento la escuchamos decir: Quédate niño ¡Cuidado, que te podes caer! No camines muy rápido ¿Acaso quieres caerte?
Ikatunga’u ajoko. T Maymáva he’i: Mauricio, mitã
Si pudiera atajarlo. Todos dicen: Mauricio, niño hábil, que sabe mirar a todos ¡Qué bello es éste niño!
Katupyry, omañakuaáva ñanderehe.
Adaptación al Guaraní: Miriam de Báez
¡Iporãitépa ko mitã!!
INSTRUCTORA DRA.GUDELIA MARTÍNEZ SALINAS
AÑO: 2020
AGUENOHĚ MOÑE´ĚRÄGUI a)Ñe´ějoajuporandúva:
ENTRESACO DE LA LECTURA _Oración interrogativa:
……………………………………………………………. ……………………………………………………………. ã) Ñe´ějoaju moneĩva:
_Oración afirmativa:
……………………………………………………………. ……………………………………………………………..
ch) ) Ñe´ějoaju mbotovѐva: ………………………………………………………….. e) Ñe´ějoaju momorãva: ……………………………………………………………. g) Ñe´ějoaju apopräva :
_Oración negativa: ……………………………………………………………. _Oración exclamativa: ………………………………………………………….. _Oración desiderativa:
…………………………………………………………..
…………………………………………………………
ĝ) Ñe’ëjoaju apoukapýva
_Oración imperativa:
……………………………………………………………
……………………………………………………………
h) Ñe´ějoaju mo´ãva
-Oración dubitatitava:
…………………………………………………………..
……………………………………………………………
Mba’eichagua ´ñe’ëjoajuteï piko ko’äva? son?
¿Qué clase de oraciones simples
Eguejy pya’éke upégui! …………………………………………………………………………….. Ajune ko’ërö katuete……………………………………………………… Vito ndojapói ko árapegua…………………………………………………………. Oguerunga’u chéve peteï jopói …………………………………………………………………….
INSTRUCTORA DRA.GUDELIA MARTÍNEZ SALINAS
AÑO: 2020
Moö piko rehóta ko’aĝa? …………………………………………………………………………… Tuichaitépa pe kure! …………………………………………………………………………………. Amo kuñakarai oho kokuépe ……………………………………………………………………… Ejumikena ápe ………………………………………………………………………
Ahai ñe’ëjoajuteï guaraníme simples en
Escribo las oraciones guaraní
Mo’äva(Duvitativa
Apoukapýva(imperativa)
Aopyräva( Desiderativa)
Porandúva (Interrogativa)
Mbotovéva(Negativa)
Moneïva(Afirmativa)
Momoräva(Exclamativa)
INSTRUCTORA DRA.GUDELIA MARTÍNEZ SALINAS
AÑO: 2020